Drogy sa dotkli aj nás.

Autor: Natália Bugyi Vicsápiová | 9.10.2012 o 19:48 | Karma článku: 15,56 | Prečítané:  2302x

Jeden z najlepších ľudí v mojej tlačiarni začal brať drogy. Bol to pre mňa šok. Žijem v malom meste a som veriaca, problém drog bol doteraz pre mňa problémom z novín a nevedela som si predstaviť, že by sa ma mohol niekedy týkať. Našťastie, nie je to nikto z rodiny, je to „len" niekto, kto u mňa pracuje.

Lenže ja som tohto človeka zobrala do práce preto, že bol dobrý. Bol taký dobrý, že som podľa neho nastavila normy aj pre ostatných. Mladý, výkonný, neulieval sa - nemala som dôvod starať sa o to, či je všetko v poriadku, pretože naozaj bolo.
Keď čítate knihy o riadení, často narazíte na kapitoly o tom, ako sa zhovárať so svojimi zamestnancami a zaujímať sa o ich súkromie. Lenže kto má na to dnes čas? Sme radi, že máme zákazky a že ľudia poctivo pracujú. Až jedného dňa zbadáte, že sa niekto úplne zlomil a v práci nestačí.
Vyhodiť takého človeka z práce je to najľahšie, čo sa dá urobiť. Nakoniec, všetci, s ktorými som sa radila, si mysleli to isté. Rozhovor s tlačiarom ma len utvrdil v tom, že nikto nie je nenahraditeľný a ja si nemusím komplikovať život so závislákom. Zastavila ma však jedna veta, ktorú som sama raz povedala a teraz som si ju prečítala v mojom rozhovore v časopise: „Moja tlačiareň a ľudia v nej budú vždy mojou rodinou.." Nie je to prázdna fráza, ja to naozaj tak cítim. A predsa chcem pri prvom vážnom ľudskom probléme ujsť? Mám malé deti, možno sa drogy teraz dostali do mojej blízkosti preto, aby som si uvedomila hrôzu toho celého a aby som sa naučila, čo treba robiť.
Ešte som nič nevyriešila, ani neodstránila problém. Môjho mladého tlačiara som vzala k psychologičke. Máme za sebou tri sedenia a ja som sa veľa dozvedela: o jeho živote a samote, o spôsobe, ako treba s takými ľuďmi jednať a ako sa im dá pomôcť, i o jeho vďake, že som ho nechala u seba pracovať a o odhodlaní vziať život opäť do svojich rúk. A ešte jednu dôležitú vec som zistila. Ani ja nie som celkom bez viny. Nikdy som tomu mladému človeku nepovedala, aká som naňho hrdá a ako som rada, že u mňa pracuje. Uznanie a pocit dôležitosti, ktorý mu nedal nikto z rodiny, nedostal ani v práci. Zabudli sme na baťovskú starostivosť o ľudí vo fabrikách, ku ktorej nepotreboval motivačné knihy. Zabudli sme na Baťovu sociálnu politiku, kvôli ktorej ho dodnes uznávajú. Keby žil a pracoval Baťa dnes, drogy by vo svojich firmách neignoroval. Som o tom presvedčená.
Možno nakoniec nevyhráme a môj talentovaný tlačiar sa z toho nedostane. Ale ja budem vedieť, že som spravila všetko, čo bolo v mojich silách.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa pre Danka veriť nedá

Žiaľ, nie sme v armáde, ale v Smer-SNS-Híd. Kde, všakáno, je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Zákon na ochranu médií sa dá ľahko obísť

Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

DOMOV

Oligarchovia majú novú príležitosť, Markíza má byť na predaj

Hovorí sa aj o predaji denníka Nový čas.


Už ste čítali?